Klaus k nám neprišiel s rodokmeňom, ale s batohom ťažkých zážitkov, ktoré by málokto uniesol. Bol zachránený z nevhodného prostredia, kde slovo „starostlivosť“ neexistovalo. Roky zanedbávania a opakovaných, neliečených zápalov uší sa podpísali na jeho tele, no najmä na jeho tváričke.
Výzor, ktorý si nepomýlite
Pri prvom pohľade na Klausa si okamžite všimnete jeho jedinečne deformované, pokrčené ušká. Sú svedectvom o bolesti, ktorú si musel pretrpieť, a o zanedbanej veterinárnej starostlivosti. Pre mnohých by to mohol byť „vizuálny nedostatok“, ale pre nás je to pečať jeho sily a prežitia. Sú to tie najúprimnejšie ušká, aké sme kedy videli, pretože rozprávajú príbeh o tom, že bolesť nezvíťazila.
Klaus je nádherný, statný tigrovaný kocúrik s hlbokými, smaragdovozelenými očami. Jeho pohľad je na fotke vážny, možno trochu zádumčivý, akoby stále premýšľal o minulosti. No keď sa mu prihovoríte, v tých očiach sa rozsvieti iskra nádeje. Jeho srsť je aj napriek prežitým útrapám upravená a hebká, čo svedčí o tom, že sa o seba dokáže postarať a cení si čistotu.
Najneuveriteľnejšie na Klausovi je to, že napriek všetkému zlému, čo mu ľudia spôsobili, na ľudí nezanevrel. Nebojí sa. Jeho dôvera je ako krehký kvet, ktorý sa však pod hrejivým slovom a jemným pohladením rozvinie prekvapivo rýchlo.
Je to nesmierne vďačný kocúrik. Každú plnú misku, čistý pelech a ľudskú prítomnosť si cení s tichou, dôstojnou vďakou. Je to prispôsobivý spoločník, ktorý sa rýchlo naučí pravidlám domova, len aby mohol byť v bezpečí. Netúži po divokých dobrodružstvách, skôr po pokoji, istote a ruke, ktorá ho pohladí po jeho jedinečnej hlávke.
Klaus je pripravený začať novú kapitolu svojho života. Hľadáme pre neho milujúcu rodinu, ktorá sa nenechá odradiť jeho výzorom, ale naopak, uvidí v ňom to, čo my – nádhernú, silnú a vďačnú dušu, ktorá si zaslúži byť milovaná.
